Dokumenty

- - Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania
    
    
    Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania
    
                             / Príloha k iŠkVP/
    
    Schválené Pedagogickou radou : 15.01.2026
    
    Podpis:
    
    Schválené Radou školy: 20.01 2026
    
    Podpis:
    
    V Zliechove                                                                            Mgr. Daniela Nehézová
    
                                                                                                     Riaditeľka školy
    
    Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania
    
    Zohľadňovanie individuálnych potrieb žiaka sa realizuje s cieľom zabezpečiť rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj jeho schopností a osobnosti a s cieľom dosiahnuť primeraný stupeň vzdelania a jeho primerané začlenenie do spoločnosti. Na podporu výchovy a vzdelávania žiaka so zdravotným znevýhodnením a žiaka s nadaním škola zabezpečí poskytnutie podporných opatrení podľa vyjadrenia pedagogického zamestnanca školy, odborného zamestnanca školy alebo zariadenia poradenstva a prevencie. Tieto podporné opatrenia je škola povinná zabezpečiť v súlade s písomným vyjadrením riaditeľa školy, okrem prípadov, ak to vzhľadom na personálne, priestorové, materiálno-technické a finančné podmienky v navrhovanom rozsahu preukázateľne nie je možné.
    
    Všeobecné podporné opatrenia pre pedagógov pri práci so všetkými žiakmi ZŠ:
    
    • Ak bol žiak hodnotený nedostatočný, môže byť preskúšaný znova v prípade, ak bol jeho slabý výsledok zapríčinený jeho aktuálnym zdravotným alebo psychickým stavom.
    
    • Na začiatku hodiny stanoviť program a na konci ho zrekapitulovať, pravidelne robiť prehľad prebratého učiva alebo činnosti, opakovať a upevňovať vedomosti a zručnosti.
    
    • Pre ľahšie pochopenie vysvetľovaného učiva sa odporúča používať názorné ukážky konkrétnych predmetov.
    
    • Jasne komunikovať požiadavky na správanie a prácu žiaka.
    
    • Rozvíjať základné myšlienkové operácie prostredníctvom rozvoja schopnosti
    
    počúvať, rozumieť hovorenému a formulovať vlastné výpovede.
    
    • Spolupráca so zákonnými zástupcami a oboznámiť ich s konkrétnymi problémami žiaka.
    
    • Rešpektovať individuálne psychomotorické tempo žiaka, predĺžiť časovú dotáciu, poskytnúť mu dostatočný čas na vypracovanie úloh
    
    • Pred žiaka predkladajte iba reálne ciele. Výkony žiaka hodnotiť vzhľadom k jeho možnostiam, porovnávať jeho predchádzajúce výkony - súťaženie so sebou samým.
    
    • Pomôcť žiakovi prekonať prípadný neúspech, aby sa u neho neprehlboval pocit menejcennosti v porovnaní so spolužiakmi, poverovať ho úlohami, v ktorých by mohlo byť úspešné. Nikdy nezosmiešňovať žiak za jeho slabší alebo neúspešný výkon.
    
    • Pozitívne motivovať, podporovať vo vykonávanej činnosti, využívať pochvalu, ocenenie a povzbudenie.
    
    • Dať žiakovi príležitosť ukázať svoje silné stránky a priebežne ho oceňovať za drobné úspechy.
    
    • Pedagógovo porozumenie, pružnosť, trpezlivosť, jeho pomoc na individuálnej úrovni.
    
    • Budovať v triede rešpektujúcu a bezpečnú atmosféru.
    
    Podporné opatrenia pre pedagógov pri práci so žiakmi v riziku:
    
    Ide najmä o žiakov z cudzojazyčného prostredia alebo ktorých prvým jazykom nie je slovenčina, žiaci s odloženou školskou dochádzkou, žiaci predčasne zaškolení, žiaci v diagnostickom procese s problémami v učení, žiaci v „hraničnom“ intelektovom pásme, žiaci s aktuálnymi osobnými problémami (rozvod, úmrtie v rodine, šikanovanie), žiaci so psychickými problémami krátkodobého a dlhodobého charakteru (sebapoškodzovanie, užívanie návykových látok ...), žiaci so zdravotnými problémami (napr. často chorí, zdravotne oslabení,) alebo iné.
    
    1. Identifikovanie problémov žiaka v oblasti učenia, správania žiaka rodičom, učiteľom, školský podporný tím /ŠPT/.
    
    2. Podporné opatrenia: - návrhy na úpravu v školskom prostredí - intervencia triedneho učiteľa, učiteľa predmetu, šk. špeciálneho pedagóga, podpora pedagogického asistenta (ak je možnosť), - návrhy na úpravu v domácom prostredí (navýšenie času na prípravu, pomoc a kontrola od rodiča pri vypracúvaní domácich úloh, zavedenie režimu a systému práce doma...) podľa odporúčaní ŠPT, - tieto návrhy musia byť zaznamenané na tlačive, - učiteľ informuje o návrhoch rodiča a člena ŠPT a kópiu tlačiva odovzdá členovi ŠPT (tlačivo bude súčasťou prípadnej žiadosti o diagnostické vyšetrenie žiaka),
    
    3. Delegovanie žiaka na diagnostické vyšetrenie – ak vyššie uvedené opatrenia sú nepostačujúce.
    
    4. Po absolvovaní vyšetrenia a prijatí správy z vyšetrenia nasleduje konzultácia s rodičom, kolokvium s pedagogickými zamestnancami o záveroch z vyšetrenia a nastavenia ďalšej práce so žiakom.
    
    5. Práca ŠPT so žiakom.
    
    6. Hodnotenie žiaka na konci každého hodnotiaceho obdobia (na polroku a konci školského roka).
    
    7. Delegovanie žiaka na rediagnostické vyšetrenie podľa potreby.
    
    Podporné opatrenia a starostlivosť o žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami /ŠVVP/:
    
    Škola poskytuje všetkým žiakom podporné opatrenia v rozsahu prevencie na podporu fyzického zdravia, duševného zdravia a prevencia výskytu rizikového správania a krízovej intervencie podľa § 145a ods. 1 t) a u). Prevencia a krízová intervencia sa poskytuje v súlade so štandardami odborných činností schválených a zverejnených MŠVVaŠ SR: https://www.minedu.sk/standardyodbornychcinnosti-v-systeme-poradenstva-a-prevencie/. Škola vykonáva preventívne činnosti a krízovú intervenciu v úzkej spolupráci sCPPP Dubnica nad Váhom.
    
    Pri výbere metód, foriem a prístupov je nevyhnutné zohľadniť množstvo faktorov, ako napríklad:
    
    ✓ rešpektovať individuálne tempo
    
    ✓ používať konkrétnosť a názornosť pri práci
    
    ✓ štruktúrovať zreteľne učivo a vyučovací proces
    
    ✓ využívať metódy malých krokov
    
    ✓ používať primerané množstvo podnetov
    
    ✓ zapojiť zmyslové vnímanie zohľadňovať úroveň hrubej a jemnej motoriky
    
    ✓ podporovať žiaka do takej miery, do akej je to potrebné
    
    ✓ podporovať profesijnú prípravu spolupracovať so zákonnými zástupcami
    
    ✓ využívať multidisciplinárnu podporu
    
    ✓ zohľadňovať aktuálny psychický a zdravotný stav žiaka
    
    Podporné opatrenia pre pedagógov pri práci so žiakmi so ŠVVP
    
    - Ak bol žiak hodnotený ako nedostatočný, môže byť preskúšaný znova v prípade, ak bol jeho slabý výsledok zapríčinený jeho aktuálnym zdravotným alebo psychickým stavom.
    
    - Uprednostniť formu skúšania, pri ktorej žiak dosahuje optimálny výkon, overiť si tak pre žiaka vhodnejším spôsobom úroveň jeho nadobudnutých vedomostí. Zároveň prihliadať na oslabenia v konkrétnych oblastiach. Je potrebné dopriať žiakovi vždy dostatok času na premyslenie odpovede.
    
    - Používať krátke, jasné inštrukcie, overiť si, či im žiak porozumel. Častejšie opakovať inštrukcie. Viesť žiaka k tomu, aby sa prihlásil, keď niečomu nerozumie.
    
    - Na začiatku hodiny stanoviť program a na konci ho zrekapitulovať, pravidelne robiť prehľad prebratého učiva alebo činnosti, opakovať a upevňovať vedomosti a zručnosti.
    
    - Pre ľahšie pochopenie vysvetľovaného učiva sa odporúča používať názorné ukážky konkrétnych predmetov.
    
    - Zadávané úlohy je potrebné rozložiť na menšie časti, ktoré žiak postupne zvládne.
    
    - Jasne komunikovať požiadavky na správanie a prácu žiaka.
    
    - Rozvíjať základné myšlienkové operácie prostredníctvom rozvoja schopnosti počúvať, rozumieť hovorenému a formulovať vlastné výpovede.
    
    - Spolupracovať so zákonnými zástupcami a oboznámiť ich s konkrétnymi problémami žiaka. - Rešpektovať individuálne psychomotorické tempo žiaka, predĺžiť časovú dotáciu, poskytnúť mu dostatočný čas na vypracovanie úloh, prípadne úlohy rozdeliť na časti.
    
    - Pred žiaka predkladať iba reálne ciele. Výkony žiaka hodnotiť vzhľadom k jeho možnostiam, porovnávať jeho predchádzajúce výkony
    
    - súťaženie so sebou samým.
    
    - Využívať zásadu „často, ale v menšom rozsahu“, žiaka hodnotiť priebežne, vopred ho informovať, kedy bude skúšaný.
    
    - Neodporúča sa písať písomky ako bleskovky alebo päťminútovky.
    
    - Pomôcť žiakovi prekonať prípadný neúspech, aby sa u neho neprehlboval pocit menejcennosti v porovnaní so spolužiakmi, poverovať ho úlohami, v ktorých by mohol byť úspešný.
    
    - Pozitívne motivovať, podporovať vo vykonávanej činnosti, využívať pochvalu, ocenenie a povzbudenie.
    
    - Dať žiakovi príležitosť ukázať svoje silné stránky a priebežne ho oceňovať za drobné úspechy. Je veľmi dôležité, aby pedagóg žiaka nestrápňoval, neponižoval a nezosmiešňoval. Pre žiaka je primárne dôležité zachovať si sebaúctu.
    
    - Pedagógovo porozumenie, pružnosť, trpezlivosť, jeho pomoc na individuálnej úrovni.
    
    - Budovať v triede rešpektujúcu a bezpečnú atmosféru.
    
    Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením
    
    Škola vzdeláva žiakov so zdravotným znevýhodnením spolu s ostatnými žiakmi školy, vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania a odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a v spolupráci so školským podporným tímom.
    
    Škola zabezpečí najmä:
    
    • odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky zodpovedajúce individuálnym potrebám žiaka so zdravotným znevýhodnením a tiež systematickú spoluprácu školy so zariadením poradenstva a prevencie alebo špeciálnou školou;
    
    ● v prípade potreby vypracovanie individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje konkrétne podporné opatrenia a upravuje jednotlivé časti školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka, najmä v úprave obsahu vzdelávania a spoluprácu so zákonným zástupcom a pedagogickými a/alebo odbornými zamestnancami;
    
    ● podmienky pre komplexný rozvoj osobnosti žiakov so zdravotným znevýhodnením. Žiak so zdravotným znevýhodnením sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy. Ak špeciálne výchovnovzdelávacie potreby neumožňujú žiakovi so zdravotným znevýhodnením, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Individuálny vzdelávací program žiaka so zdravotným znevýhodnením vypracováva na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie a po konzultácii so zákonným zástupcom žiaka, pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi. Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu je možné vychádzať zo vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Je potrebné prihliadať primárne na individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby konkrétneho žiaka.
    
    ➢ Zdravotné postihnutie: autizmus alebo ďalšie pervazívne vývinové poruchyPVP
    
    ➢ Vývinové poruchy: učenia - VPU: dysgrafia, dysortografia, dyslexia, dyskalkúlia, poruchy správania
    
    ➢ Poruchy aktivity a pozornosti
    
    Vývinové poruchy učenia-
    
    VPU Dysgrafia
    
    - dôležité je postupovať individuálnym tempom- spomalene,
    
    - nepridávať dieťaťu ťažšie typy úloh, pokiaľ nemá osvojené učivo na nižšej úrovni,
    
    - využívať multisenzorický prístup, tzn. pri učení sa usilujeme zapájať čo najviac zmyslov žiaka,
    
    - dbať na správne držanie pera/ ceruzky a sedenie,
    
    - nenútiť žiaka napísať za rovnaký čas rovnaké množstvo textu ako ostatné deti,
    
    - pri písaní poznámok žiakovi dovoliť, aby si písal len hlavné body,
    
    - neodporúča sa dopisovať doma, čo žiak nestihol v škole,
    
    - pre hodnotenie úrovne grafického prejavu nám má slúžiť nielen opis, prepis, diktát, ale aj voľné písanie,
    
    - neuprednostňovať kvantitu na úkor kvality,
    
    - hodnotiť vypracované úlohy, tie, ktoré nestihne, nehodnotiť ako nesprávne,
    
    - v písomných prácach hodnotiť vedomosti, obsahovú a nie formálnu stránku, chyby neopravovať,
    
    - nedávať prepisovať zošity kvôli úprave, nehodnotiť úpravu zošitov známkou.
    
    Dysortografia
    
    - rešpektovať pomalé pracovné tempo, dôležitá je preferencia kvality pred kvantitou,
    
    - využívať práce kratšieho rozsahu, ktoré zodpovedajú možnostiam žiaka,
    
    - nedávať žiakovi dopisovať na domácu úlohu to, čo nestihol dopísať na hodine,
    
    - nestresovať žiaka tým, že na neho ostatní spolužiaci musia čakať
    
    – prispôsobiť rozsah úloh jeho individuálnemu pracovnému tempu,
    
    - žiaka vopred informovať, čo sa od neho bude vyžadovať, z čoho bude hodnotený, nech nie jeho výkon negatívne ovplyvnený,
    
    - viesť žiaka k tomu, aby sa prihlásil, keď niečomu nerozumie,
    
    - učiteľ by mal overiť, či žiak rozumie zadaným inštrukciám, pokyny je potrebné často opakovať, inštrukcie podávať jasne a jednoducho,
    
    - netlačiť na pohotovú odpoveď, nakoľko žiak s dysortografiou má problém s vybavovaním pojmov a s výberom adekvátnych výrazov,
    
    - je vhodné využívať efektívne vyučovacie stratégie, v ktorých sa využíva vlastná aktivita žiaka; vyučovanie vedené aktívnou a zábavnou formou je podstatne efektívnejšie,
    
    - dôležité je pravidelné opakovanie učiva,
    
    - preferovať ústnu formu skúšania pred písomnou,
    
    - pri ústnom skúšaní netlačiť na pohotovú odpoveď, pomáhať žiakovi otázkami,
    
    - poskytnúť žiakovi dostatok času na vypracovanie úloh,
    
    - nedávať žiakovi písať rozsiahle zápisy, inak sa chybovosť zvýši natoľko, že budú poznámky nepoužiteľné
    
    – dať žiakovi písať len časť textu, ostatné mu umožniť odkopírovať od spolužiaka, alebo mu poskytnúť vopred predtlačený text, obdobne aj pri písaní poznámok,
    
    - kým ostatní píšu zadajte žiakovi samostatnú úlohu iného typu, ktorú zvládne vypracovať,
    
    - nehodnotiť dodržiavanie gramatických pravidiel v písomných prácach,
    
    - umožniť žiakovi pracovať na PC – zapisovať poznámky, vypracovávať úlohy,
    
    - časovo limitované úlohy väčšieho rozsahu sú nevhodné, pri písomnom skúšaní preferovať písomky menšieho rozsahu s možnosťou stručnej odpovede, prípadne formou testu (možnosti a,b,c,d),
    
    - využívať zásadu „často, ale v menšom rozsahu“,
    
    - žiaka hodnotiť priebežne, vopred ho informovať, kedy bude skúšaný,
    
    - umožniť žiakovi používať kompenzačné pomôcky,
    
    - snažiť sa vytvoriť v triede ústretovú atmosféru, navodiť situácie, v ktorých bude žiak zažívať pozitívne emócie.
    
    Dyslexia
    
    - brať do úvahy, že títo žiaci nemôžu stačiť tempu bežného čitateľa,
    
    - zadávať žiakovi menej úloh z čítania, aby si dobre osvojil potrebnú učebnú látku,
    
    - na domácu prípravu mu dávať len primeranú časť textu( jeden dlhší odsek alebo viac kratších),
    
    - umožniť žiakovi alternatívny spôsob prípravy na vyučovanie, napr. v podobe referátu, textu napísaného na počítači,
    
    - umožniť žiakovi čítať text, či knihu podľa vlastného výberu,
    
    - pri osvojovaní vedomostí zo slovenského jazyka a literatúry postupovať po malých krokoch, - jednoznačne žiaka informovať o tom, čo si má osvojiť do nasledujúcej hodiny,
    
    - nechať žiakovi k dispozícii potrebné pomôcky( záložku, okienko na čítanie, tabuľku s abecedou),
    
    - oceniť akúkoľvek čitateľskú aktivitu a povzbudzovať žiaka k čítaniu,
    
    - tolerovať slabikovanie slabikovanie žiakov s dyslexiou, ktorí sú zaradení v starostlivosti nejakého odborného zariadenia a prechádzajú procesom nápravy v technike čítania a korekciou dyslexie.
    
    Viesť ich k správnej technike čítania, odbúravať tzv. „ dvojité čítanie“ pomocou reedukačných techník( splývavé slabikovanie, čitateľské okienko),
    
    - nevyvolávať žiaka k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou, ale nechať ho čítať len krátke jednoduchšie časti textu,
    
    - pred vlastným čítaním vybrať z textu ťažké slová a precvičovať ich čítanie( niekedy je nutné nacvičiť aj výslovnosť), až potom nechať žiaka čítať celý text,
    
    - naučiť žiaka a jeho rodičov rovnakou metódou postupovať pri domácej príprave,
    
    - hravou formou naučiť žiaka rýchlo sa orientovať v texte a poznávať určité slová,
    
    - netrestáme a nehrešiť žiaka, ktorý sa horšie orientuje v texte a „nevie, kde ostatní čítajú,“ keď je vyvolaný. V tichosti mu prstom ukázať, kde sa práve číta.
    
    - Dbať na dôsledné osvojenie techniky čítania od písmen, cez slabiky až po plynulé čítanie slov.
    
    Dyskalkúlia
    
    - naučiť žiaka pracovať s matematickými tabuľkami, prípadne s inými pomôckami,
    
    - umožniť používanie kompenzačných pomôcok,
    
    - využívať názorné pomôcky (číselný rad, názorné vyjadrenie zadania slovných úloh),
    
    - pracovné postupy rozčleniť na jednotlivé čiastkové kroky,
    
    - viesť žiaka k pochopeniu logického riešenia úlohy, vytvoriť jednoduchý systém riešení určitých druhov úloh, ktorý možno často opakovať, využívať algoritmizáciu učiva,
    
    - učiteľ by mal žiakovi vždy presne vysvetliť, čo má robiť a čo sa od neho v danej chvíli očakáva,
    
    - povzbudenie, tolerancia a prejavený záujem o žiaka a jeho problémy prispieva k nadobudnutiu sebadôvery a vedie k eliminovaniu edukačných ťažkostí žiaka,
    
    - hodnotiť vždy len to, čo žiak stihol, nie to, čo nevypracoval,
    
    - ponechať žiakovi dlhší čas na rozmyslenie odpovede,
    
    - tolerantne hodnotiť úlohy časovo limitované, prípadne znížiť rozsah úloh tak aby žiak stihol zadané úlohy vypracovať svojím tempom,
    
    - zvážiť, či uprednostníme písomnú, praktickú alebo ústnu formu odpovede,
    
    - prihliadať aj na jeho vynaložené úsilie a svedomitosť,
    
    - nehodnotiť chyby vzniknuté z nedokonalého prečítania textu, pomôcť pri vypracovaní zápisu matematickej úlohy (prečítať, poprípade, skontrolovať pochopenie zadania úlohy),
    
    - pri slovných úlohách s využitím matematických operácií používať kalkulačku,
    
    - porovnávať výkony žiaka vzhľadom na neho samého (zlepšenie, zhoršenie v porovnaní s uplynulým obdobím), neporovnávať výkony žiaka s výkonmi spolužiakov.
    
    Vývinové poruchy správania
    
    - pred vysvetľovaním učiva povedať základnú osnovu a vysvetliť nové, neznáme pojmy;
    
    - v rámci vyučovacej hodiny zahrnúť viac rôznorodých aktivít, ktoré upútajú pozornosť žiaka, ale nebudú ho zbytočne rozptyľovať;
    
    - vysvetľovanie nového učiva, ktoré si vyžaduje dlhšiu dobu, je vhodné rozdeliť na viac relatívne ucelených častí, vyhnúť sa dlhšiemu monotónnemu monológu;
    
    - uisťovať sa, či žiak sleduje výklad učiteľa, udržiavať s ním zrakový kontakt;
    
    - keď je nepokojný, podísť k nemu, dotknúť sa ho napr. na ramene, čím mu dáme najavo, že mu venujeme pozornosť;
    
    - v prípade výraznejších prejavov vyrušovania a nesústredenia umožniť žiakovi na určitú dobu venovať sa inej činnosti podľa konzultácie s iným odborným zamestnancom (psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg), napr. kresleniu, hre s hračkou, stavebnicou a i., najlepšie v samostatnej lavici;
    
    - upútať pozornosť žiaka jeho aktívnym vtiahnutím do procesu vyučovania poverením určitými úlohami, napr. rozdávaním pomôcok, písaním kľúčových slov na tabuľu, zotretím tabule, zozbieraním zošitov, testov, čo zároveň znamená striedanie psychických a fyzických aktivít a príležitosť na pohybové uvoľnenie;
    
    - udržiavať jeho pozornosť napr. opýtaním sa na jeho názor z času na čas, položením otázky, aj takej, ktorá sa netýka práve preberaného učiva;
    
    - požiadať ho, aby voľne zopakoval otázku, či zadanie úlohy, t. j. presvedčiť sa, či žiak pochopil zadanie ucelene, prípadne jeho podstatu alebo znenie otázky;
    
    - čiastočne naznačiť odpoveď, keď sa žiak „zasekne“;
    
    - udržiavať pozornosť žiaka pri skúšaní vyžadovaním stručných odpovedí od žiakov jedného za druhým;
    
    - striedať činnosti vyžadujúce zvýšenú pozornosť s činnosťami, resp. úlohami, kedy žiak pracuje samostatne, prípadne s relaxačnými chvíľkami;
    
    - verbálne vysvetľovanie dopĺňať názornými ilustráciami, používať rôzne názorné, audio a video pomôcky, ktoré upútajú žiakovu pozornosť;
    
    - pri riešení niektorých úloh používať metódu skupinovej práce, kedy má žiak splniť konkrétnu čiastkovú úlohu v rámci pracovného tímu, pričom výsledky práce môžu vzájomne kontrolovať žiaci;
    
    - využívať alternatívne formy preverovania vedomostí. Dať žiakovi možnosť odpovedať formou, ktorá je preňho výhodnejšia
    
    – ak má problémy s písomnou odpoveďou, nechať ho odpovedať ústne a naopak;
    
    - stanoviť primerané krátkodobé čiastkové študijné ciele, ktoré je žiak schopný splniť v reálnom časovom termíne a trvať na ich dodržaní,
    
    - v priebehu vyučovania sa odporúča špecifickými postupmi trénovať žiakovu pozornosť a sebaovládanie, napríklad: po zadaní úlohy alebo otázky učiteľ požiada žiaka, aby odpovedal až po 10 – 20 sekundách, počas ktorých si odpoveď rozmyslí a sústredí sa;
    
    - učiteľ učí žiaka rozmýšľať „nahlas“, keď si pripravuje odpoveď, riešenie nejakého problému; - v priebehu vyučovacej hodiny učiteľ určí krátky časový interval na intenzívnu samostatnú prácu, vyžadujúcu koncentrovanú pozornosť. Pri úspešnom zvládnutí úlohy je možné časový interval predlžovať;
    
    - časté pozitívne hodnotenie úspechov žiaka, napr. iba úsmevom, pochvalou, pohladením, hviezdičkou aj toho najmenšieho úspechu znamená významné posilnenie utvárania žiaducich modelov správania.
    
    Poruchy aktivity a pozornosti
    
    - taktný, tolerantný prístup k žiakovi; - povzbudiť, pozitívne motivovať, chváliť žiaka aj za prejavenú snahu;
    
    - poskytnúť dieťaťu viac porozumenia a podpory, snažiť sa vytvárať dôveru vo vzťahu k žiakovi;
    
    - pomôcť žiakovi prekonať prípadný neúspech, aby nevznikol u neho pocit menejcennosti v porovnaní so spolužiakmi, poverovať ho úlohami, v ktorých by mohol byť úspešný;
    
    - na vyučovaní by mal sedieť s pokojnejším spolužiakom, najvýhodnejšia je jedna z prvých lavíc, aby v jeho zornom poli bolo čo najmenej podnetov, ktoré by ho rozptyľovali;
    
    - žiakovi s ADHD, ADD viac vyhovuje učenie nárazového typu – v kratších časových intervaloch, častejšie striedanie úloh, precvičovanie a upevňovanie učiva;
    
    - využívať telesný kontakt na upokojenie dieťaťa, pri písomných úlohách mať žiaka v dohľade, stáť bližšie pri jeho lavici, žiak sa tak skôr vyhne zbytočným chybám z nepozornosti a nedostatku sebakontroly;
    
    - výkony žiaka hodnotiť vzhľadom k jeho možnostiam, porovnať s jeho predchádzajúcimi výkonmi, ide o princíp porovnávania – súťaženia žiaka so sebou samým;
    
    - využiť spontánnu aktivitu žiaka;
    
    - využiť záujem žiaka a rozvíjať jeho uplatnenie v mimoškolských aktivitách v rámci vyučovacej hodiny zahrnúť viac rôznorodých aktivít, ktoré upútajú pozornosť žiaka je nutné sa presvedčiť, či dieťa zadanej úloh porozumelo;
    
    - je nutné vymedzenie hraníc a dôslednosť pri určení pravidiel a výchovných prostriedkov (je žiaduce, aby dieťa dopredu vedelo, aké sankcie ho čakajú v prípade porušenia vopred dohodnutého pravidla )
    
    - stanoviť krátkodobé ciele v správaní;
    
    - zamerať sa na okamžité odmeny a následky;
    
    - vyvarovať sa neustále negatívnemu prístupu: „prestaň, nesmieš…“, ale priamo povedať dieťaťu, čo má robiť;
    
    - pokiaľ sa snaží svojím správaním upútať pozornosť, treba mu vysvetliť dôsledky jeho správania;
    
    - pomôcť dieťaťu pri nadväzovaní kontaktov so spolužiakmi a zaradení sa do skupinových činností;
    
    - dovoliť dieťaťu uchovať si tvár (dieťa vie, že by malo počúvnuť, a preto mu umožniť to urobiť po svojom, resp. vedome prehliadnuť gesto, zahundranie alebo mimiku…);
    
    - pokiaľ je možné, nereagovať na každé neprimerané správanie, pochvalou posilniť žiaduce formy správania dieťaťa;
    
    - pomôcť nájsť dieťaťu prostriedok, ktorým by mohlo momentálne redukovať svoje napätie, hnev, a to primeraným spôsobom (umožniť mu kresliť, modelovať z plastelíny…);
    
    - upozorniť dieťa, že s ním nechceme bojovať, ukázať mu rešpekt a pomôcť mu nájsť spôsob, ako získať pocit dôležitosti, uznania primeraným spôsobom;
    
    - upozorniť žiaka, že potrebujeme a veľmi by sme ocenili, keby s nami spolupracoval a nebojoval, oddeliť správanie, ktoré sa nám nepáči od samotnej osoby dieťaťa – „Nepáči sa mi, keď robíš…“, nepoužívať vetu – „si zlý“; - je potrebné zamerať sa na silné stránky dieťaťa; - môžeme sa ho aj priamo spýtať, čo svojim nevhodným správaním sleduje, čo tým chcel povedať, a tiež, že ho akceptujeme a sme pripravení a ochotní mu pomôcť;
    
    - žiaka s ADHD nemožno nútiť do úplného pokoja, je potrebné mu poskytnúť adekvátnu možnosť pohybového uvoľnenia;
    
    - nevyhnutná je spolupráca rodiny a školy, učiteľ vedie rodičov k realistickému chápaniu problémov dieťaťa, ktoré nesúvisia s výchovnými nedostatkami v rodine a v škole, neposilňuje u rodičov zbytočnými výčitkami pocity viny;
    
    - v dôsledku ADHD, ADD má žiak sťažené podmienky v bežnom živote, je nevyhnutné mať pochopenie pre jeho osobitosti (neschopnosť dlhodobejšej koncentrácie, zvýšenú unaviteľnosť, výkyvy v práci, v nálade, instabilitu…) a viesť ho k tomu, aby sa naučil úspešne prekonávať svoje ťažkosti, nie je to len vec vôle žiaka, ale aj predovšetkým trpezlivosti a správneho výchovného pôsobenia jeho vychovávateľov.
    
    Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením
    
    Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorí sú začlenení v rámci inklúzie prebieha podľa učebného plánu školy.
    
    Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením uvedenom v Štátnom vzdelávacom programe pre primárne a nižšie stredné vzdelávanie. Vzdelávanie prebieha v kmeňovej triede spolu ostatnými žiakmi.
    
    Títo žiaci sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie; zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.
    
    Začlenení žiaci v závislosti od stavu a druhu postihnutia a podľa odporúčania poradenského zariadenia používajú na vyučovaní kompenzačné a špeciálne pomôcky: čítacie okienka, tabuľky násobkov, tabuľky písmen, vybraných slov, malú a veľkú násobilku, modely, obrazy, kalkulačku a mnohé iné. Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy. Je to dokument, ktorého účelom je plánovanie vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje:
    
    - základné informácie o žiakovi a vplyve jeho diagnózy na výchovno-vzdelávací proces;
    
    - požiadavky na úpravu prostredia školy a triedy;
    
    - modifikáciu učebného plánu a učebných osnov;
    
    - aplikáciu špeciálnych vzdelávacích postupov;
    
    - špecifické postupy hodnotenia učebných výsledkov žiaka;
    
    Autizmus
    
    -Individuálny prístup k deťom.
    
    - Úzko spolupracujeme s rodinou.
    
    - Pozitívne pristupujeme aj k deťom s problematickým správaním, aktívne sa snažíme o špeciálno-pedagogickú intervenciu vedúcu k zlepšeniu správania.
    
    - Fyzická štruktúra – veľmi názorná organizácia fyzického priestoru a pracovných úloh.
    
    - pracovné pomôcky sú usporiadané tak, aby umožnili dieťaťu chápať pohľadom, aby sa dieťa nemuselo riadiť len podľa verbálnych pokynov. Zvyšujeme tým schopnosť orientácie dieťaťa, jeho samostatnosť a zároveň sa znižuje úzkosť a neistota.
    
    - Vizuálna podpora – dôraz je kladený na informácie vo vizuálnej forme. Aj keď dieťa slovným pokynom rozumie, vizualizácia umožní vyššiu mieru samostatnosti, podporuje rozvoj komunikačných schopností a kompenzuje handicap v oblasti pamäťových a pozornostných funkcií.
    
    - Zaistenie predvídateľnosti – vizuálne znázornenie času a predvídateľnosť postupnosti činností zabezpečujeme pomocou pracovných a denných schém a režimov. Okrem zníženia úzkosti a získania väčšej istoty prispievajú režimy k chápaniu vzťahov medzi konkrétnou činnosťou a symbolom a tým vytvárajú vhodnú pôdu pre pochopenie zmyslu komunikácie.
    
    - Štruktúrovaná práca pedagóga – informácie o postupoch a výsledkoch práce sú zaznamenávané a sú prínosom pre kvalitné plánovanie práce, spoluprácu medzi terapeutom, učiteľmi a rodičmi.
    
    - Práca s motiváciou – dieťa musí získať dôvod, prečo má pracovať. Žiakov s PAS (hlavne spočiatku) odmeňujeme materiálne (sladkosť, obľúbená hračka alebo činnosť). Potrebné je začínať s vyššou frekvenciou odmien, potom postupne ich množstvo redukujeme a prechádzame na sociálne odmeňovanie.
    
    Štruktúrované učenie
    
    Všetky deti s autizmom – napriek svojím individuálnym potrebám – potrebujú štruktúru, pretože je u nich narušená motivácia k interakcii, učeniu a hre.
    
    Vo väčšine krajín základnú intervenciu tvoria vzdelávacie programy. Za jeden z úspešných vzdelávacích programov je považované štruktúrované učenie.
    
    Štrukturalizácia znamená zavedenie jasných pravidiel, sprehľadnenie postupnosti činností a jednoznačné usporiadanie prostredia, v ktorom sa človek s PAS pohybuje. Tento špecifický prístup aspoň čiastočne kompenzuje komplikovaný handicap, akým porucha autistického spektra je. Namiesto neistoty a zmätku nastúpi logickosť, usporiadanie, pocit istoty a bezpečia, ktorý umožní akceptovať nové úlohy, učiť sa a lepšie zvládať udalosti, ktoré sú nepredvídateľné.
    
    Nie všetci ľudia s PAS majú s akceptáciou zmien problémy, avšak všetci majú problémy s adaptabilitou. Správne aplikované metódy štruktúrovaného učenia dokážu aspoň čiastočne pomôcť všetkým, prínosom sú i pre deti hyperaktívne, s mentálnou retardáciou alebo pre ľudí, ktorí majú problémy so seba organizáciou. Medzi najčastejšie používané techniky v prístupe k deťom s autizmom na Slovenku patrí terapia štruktúrovaným učením a TEACCH, čoraz známejšou je aj terapia ABA, či program Inštrumentálneho obohacovania Reuvena Feuersteina.
    
    Terapia štruktúrovaným učením – táto stratégia je založená na potrebách, schopnostiach a deficitoch autizmu, pomáha deťom porozumieť, čo sa od nich očakáva s využitím ich vynikajúcich vizuálno-diskriminačných schopností, vychádza z predpokladu, že osoby s autizmom trpia poruchami správania preto, lebo väčšina terapeutických postupov neráta s ich individuálnymi potrebami.
    
    Štruktúrované postupy vytvárajú pre dieťa zrozumiteľné prostredie, v ktorom je dieťa úspešné. Namiesto neistoty a zmätku nastupuje logickosť, poriadok, pocit istoty a bezpečia, ktorý umožňuje akceptovať nové úlohy, učí lepšie zvládať udalosti, ktoré sú nepredvídateľné. Štruktúrované učenie kladie dôraz na využitie individuálnych schopností, nácvik samostatnosti a sebaobsluhy, využíva metódy alternatívnej komunikácie a vyzdvihuje nevyhnutnosť spolupráce s rodinou.
    
    Vo výchovno-vzdelávacom procese pracujeme s rôznymi typmi štruktúrovaných úloh
    
    K základným princípom štruktúrovaného učenia či vyučovania patrí vytvoriť štruktúrované prostredie doma, v rodine aj v škole. To znamená vytvoriť stabilné miesta pre jednotlivé činnosti realizované v priebehu dňa a zreteľne vymedziť hranice medzi miestami, čo dieťaťu pomáha rozoznať, kde miesto určené pre konkrétnu činnosť či úlohu začína a kde končí.
    
    Podstatné je aj vytvoriť štruktúrované pracovné miesto pre jeho individuálnu samostatnú činnosť, kde nie je žiaden hluk a pohyb a zaviesť systém zľava doprava, čo znamená, že na ľavej strane stola sú úlohy, ktoré treba splniť a na pravej strane tie, ktoré už boli splnené. Dieťa sa potrebuje situovať v čase a pokiaľ mu nie je poskytnutá vizualizácia času, upadá do stereotypov a v prípade zmeny nastávajú problémy so správaním.
    
    Ak je zmena zaradená do vizualizovaného denného programu a dieťa je na ňu pripravené, potom sa problémy nemusia objaviť.
    
    Vizualizovaný denný program dáva dieťaťu odpoveď na otázku kedy, pomáha mu v časovej orientácii, odlišuje od seba aktivity a vedie ho k samostatnosti.
    
    Využitie obrázkov pomáha rozvíjať komunikáciu, dieťa sa učí vizuálne. Obrázky sú pre neho zrozumiteľnejšie ako slová, majú viditeľný vzťah k tomu, čo predstavujú, pomáhajú pripraviť dieťa na ďalšiu aktivitu, znižujú jeho úzkosť a zmätok.
    
    Je to praktická pomôcka, ktorá pomáha dieťaťu pri výbere z viacerých možností a pri organizácii činností.
    
    Vytvorenie vizuálneho rozvrhu alebo inej vizuálnej stratégie pomáha našim žiakom zvládnuť deň v škole.
    
    Hlavnými úlohami pri vzdelávaní žiakov s autizmom sú:
    
    - nahradiť chýbajúce alebo poškodené funkcie,
    
    - zvoliť pre žiaka správne vyučovacie metódy,
    
    - učiť žiakov to, čo budú v živote najviac potrebovať a využívať.
    
    Základnými metódami, ktoré používame pri práci so žiakmi s autistickou poruchou sú vizualizácia, štrukturalizácia a individuálny prístup.
    
    Ľahká mentálna retardácia
    
    Mentálna retardácia je vývinová porucha integrácie psychických funkcií, ktorá postihuje jedinca vo všetkých zložkách jeho osobnosti – duševnej, telesnej, sociálnej. Najvýraznejšou črtou je trvalo porušená poznávacia schopnosť, ktorá sa prejavuje predovšetkým v procese učenia. Mentálna retardácia je stav celkového zníženia intelektových schopností (Pipeková, 2006). Je to trvalé postihnutie, ale vplyvom vhodného výchovného a terapeutického pôsobenia môže dôjsť k istému zlepšeniu.
    
    Väčšina jedincov s ľahkým mentálnym postihnutím dosiahne úplnú nezávislosť na okolí. Zvyčajne je prítomné ľahšie postihnutie psychomotorického vývinu. Dosahujú samostatnosť v sebaobslužných činnostiach a praktických domácich zručnostiach. Komunikačná schopnosť nebýva zvyčajne nápadne narušená. V porovnaní s intaktnými jedincami je však ich reč obsahovo i rozsahovo chudobnejšia, často je prítomný dysgramatizmus. Majú ťažkosti s učením, prítomné sú nedostatky v myšlienkových operáciách. Pripravujú sa na povolania, ktoré vyžadujú jednoduchšie manuálne činnosti.
    
    V oblasti socializácie detí s mentálnym postihnutím dominuje najmä pudové, impulzívne správanie. V sociálnom kontakte je prítomná pasívnosť, plachosť, neistota alebo agresívnosť a egoizmus. Symptomatologicky sa u týchto detí prejavuje porucha sociálnych vzťahov a porucha sociálnej prispôsobivosti.
    
    V oblasti emocionality sa deti s mentálnym postihnutím prejavujú ako citovo nevyspelé v porovnaní s intaktnými rovesníkmi. Reagujú neadekvátne k podnetom, povrchne a egocentricky. Ich emocionálne prežívanie často nie je dostatočne diferencované.
    
    Vnímanie detí s mentálnym postihnutím je v porovnaní s intaktnými deťmi kvalitatívne i kvantitatívne rozdielne. Tieto rozdiely sú:
    
    - v rýchlosti vnímania
    
    - vo výberovosti vnímania
    
    - v zameranosti vnímania
    
    - v rozsahu a celistvosti vnímania
    
    - v diferenciácii vnemov
    
    - vo vnímaní priestoru, času a pohybu
    
    - v koordinácii vnímania
    
    Narušené vnímanie ovplyvňuje proces utvárania predstáv a obrazotvornosti.
    
    Pamäť je u detí s MP narušená vo všetkých svojich fázach: v zapamätávaní, uchovaní a vybavení. Zapamätávajú si veľmi pomaly (potrebujú mnohonásobné opakovanie), rýchlo zabúdajú a nepresne si poznatky vybavujú.
    
    Výraznejšie zaostávajú v oblasti logickej pamäti. Zo všetkých procesov kognície je u detí s MP najviac poškodené myslenie. Nedostatky sú v analýze, syntéze a najmä v abstrakcii a generalizácii. Ich myslenie je nedôsledné, konkrétno-názorné a nesústavné, najmä u detí s rýchlou unaviteľnosťou.
    
    Závažné nedostatky sú v pojmotvornom procese. Chýba im sekvenčné myslenie, t.j. chápanie sledu vecí a javov, správne vnímanie ich logických súvislostí a časovej následnosti. Charakteristické je ich nekritické myslenie, nepochybujú o správnosti svojich okamžitých domnienok.
    
    Reč je narušená po obsahovej i formálnej stránke.
    
    Cieľom vzdelávania – začlenenia v prostredí ZŠ je:
    
    ● dosiahnuť školskú úspešnosť žiaka s MP predchádzaním a zmierňovaním negatívnych vplyvov jeho znevýhodnenia,
    
    ● poskytnúť žiakovi s MP dostatočný čas na adaptáciu a dosiahnuť jeho začlenenie do prostredia a kolektívu rovesníkov v ZŠ,
    
    ● rozvíjať sociálne a komunikačné zručnosti žiaka s MP v podnetnom a motivujúcom prostredí ZŠ,
    
    ● dať žiakovi s MP príležitosť sociálnych interakcií a kontaktov v kolektíve iných (intaktných) spolužiakov,
    
    ● pomôcť žiakovi s MP prostredníctvom individuálneho prístupu objaviť v sebe danosti a rozvíjať jeho schopnosti a talenty,
    
    ● posilniť u žiaka s MP sebaistotu a dať mu pocit, že je súčasťou spoločnosti, zaručiť žiakovi s MP dodržanie jeho práv.
    
    Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním
    
    Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním je umožniť im vzdelávať sa a rozvíjať v súlade s ich vývinovými charakteristikami (napr. akcelerovaný kognitívny vývin) a s prihliadnutím na možné vývinové špecifiká, súvisiace s ich nadaním (napr. asynchrónny vývin). Nadaný žiak sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy, ktorý vychádza zo vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú nadanému žiakovi, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje podporné opatrenia na základe vyjadrenia pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca školy alebo zariadenia poradenstva a prevencie. Individuálny vzdelávací program nadaného žiaka vypracováva po konzultácii so zákonným zástupcom žiaka, pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi. Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu je možné vychádzať zo vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Je potrebné prihliadať primárne na individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby konkrétneho žiaka, vrátane potrieb vyplývajúcich zo zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia. Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je úlohou školy zabezpečiť žiakom s nadaním špecifické podmienky pre úspešné rozvíjanie ich nadania a optimalizáciu vývinu ich osobnosti, najmä:
    
    • špecifikovať v školskom vzdelávacom programe, resp. v individuálnom vzdelávacom programe ciele vzdelávania s ohľadom na druh a stupeň rozvíjaného nadania, na potrebu všestranného osobnostného rozvoja nadaných žiakov a na prípadné špecifické vývinové charakteristiky, súvisiace s nadaním (napr. asynchrónia, dysfunkčný perfekcionizmus, senzitivita);
    
    • zabezpečiť vzdelávanie nadaných žiakov materiálne, metodicky i personálne;
    
    • v prípade potreby spolupracovať so psychológom, prípadne s iným odborným zamestnancom;
    
    • v prípade umelecky nadaných žiakov spolupracovať s odborným pedagógom konkrétnej umeleckej disciplíny a športovo nadaných žiakov so športovým trénerom;
    
    • akceptovať nadaných žiakov a rešpektovať špecifiká ich osobnosti a správania;
    
    • dbať na komplexný rozvoj osobnosti nadaných žiakov;
    
    • zamestnávať žiakov zmysluplne, zadávať im stimulujúce úlohy a uplatňovať diferencovaný prístup vo vyučovaní, vrátane postupov zameraných na rozvoj samostatnosti a tvorivosti žiakov, napr. projektové vyučovanie;
    
    • viesť žiakov k realistickému hodnoteniu vlastných schopností i výsledkov svojej práce,
    
    • viesť žiakov k vzájomnej spolupráci.
    
    Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
    
    Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je vytvorenie podnetného a podporného prostredia pre efektívne vzdelávanie, aby bol zabezpečený ich rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Pri výchove a vzdelávaní žiakov zo SZP škola v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania a v spolupráci so školským podporným tímom zabezpečí najmä:
    
    • prispôsobenie metód a foriem vzdelávania podľa individuálneho prístupu tak, aby boli žiaci podporení a motivovaní sa efektívne vzdelávať;
    
    • včasné riešenie ťažkostí vo vzdelávaní, využívanie podpory pedagogického asistenta a iné dostupné možnosti podpory pedagogických a odborných zamestnancov;
    
    • motivovanie a vytváranie podmienok pre žiakov zo SZP a ich rodičov pre pravidelnú dochádzku na vyučovanie;
    
    • motivovanie a vytváranie podmienok pre žiakov s ohľadom na ich pokračujúce vzdelávanie, pôsobenie na trhu práce a praktický život;
    
    • prípravu aktivít, v ktorých môžu žiaci prejaviť a uplatniť svoje záujmy, silné stránky a schopnosti;
    
    • podmienky pre komplexný rozvoj osobnosti žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia;
    
    • v prípade odlišného materinského jazyka žiaka škola v obsahu a metódach vyučovania individuálne zohľadní mieru jeho znalosti vyučovacieho jazyka.

Dokumenty

Dokumenty

Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov s nadaním v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania

Odkazy

Kontakt

Prihlásenie